Štefan Marko Daxner sa narodil 22. decembra 1822 v Tisovci. Bol slovenským politikom, právnikom, ekonómom, publicistom, spisovateľom a v neposlednom rade aj národným buditeľom a šľachticom. Bol veľkým zjavom a prínosom slovenského národa, politického a kultúrneho života v 19. storočí.
Otec Marka Daxnera bol právnik a hospodár a teda aj z neho samotného sa neskôr stal právnik. Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, v Spišskej Novej Vsi, na gymnáziu v Rožňave a v roku 1840-1842 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Po skončení pokračoval štúdiom práva na právnickom lýceu v Prešove v rokoch 1842-1843. V roku 1846 zložil advokátsku skúšku v Pešti. Počas štúdia na bratislavskom lýceu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom a jeho spoločníkmi a začal s nimi úzko spolupracovať. Ako právnik pôsobil vo viacerých slovenských župách: v Rimavskej Sobote, v Tisovci a v Pešti. V roku 1861 bol druhým podžupanom Gemersko-Malohorskej župy v Rimavskej Sobote. Literárnej tvorbe sa Marko Daxner začal venovať už počas svojho štúdia. Na námety ľudovej slovesnosti písal básne, prózu, zbieral ľudové povesti, zakladal spolky miernosti, nedeľné školy a pod. Napríklad v almanachu Tatranka zverejnil povesť z Tatier vo veršoch a baladu „Co kdo činí, sobe činí“. V roku 1845 vtedy v známom časopise Orol tatranský uverejnil báseň „Poklad Jánošíkov“ a v Slovenských povestiach uverejnil povesť „Cesta k slncu“. Jeho zbierky povestí uverejnil v Kódexe tisovskom. Po skončení štúdia sa prestal venovať vlastnej literárnej činnosti a začal sa zaujímať o politické dianie v spoločnosti a o kultúru.
V roku 1846 sa Marko Daxner usadil v Tisovci a krátko po svojom príchode aj vypracoval stanovy Hospodárskeho spolku v Tisovci. S menom Marko Daxner sa spájajú viaceré revolučné aktivity, ktoré sa udiali v roku 1848. Spolu s Jánom Franciscim dal návrh zorganizovať národnú poradu, ktorá by pripravila národné požiadavky. Štefan Marko Daxner mal veľký podiel na koncipácii Žiadostí národa slovenského, vyhlásených v máji 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Text zostavilo 28 predstaviteľov slovenského národného hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Štefana Marka Daxnera a Jána Francisciho. Hlavnými a najdôležitejšími požiadavkami boli napríklad: uznanie slovenskej svojbytnosti, rozdelenie stolíc podľa národnostného kľúča, vytvorenie slovenskej územnej jednotky s vlastným snemom a slovenčinou ako úradným jazykom, pomerné zastúpenie v uhorskom parlamente, úplné zrušenie poddanstva, volebné právo pre všetkých obyvateľov Uhorska a žiadosť o prepustenie Janka Kráľa z väzenia. Úvahy o slovenskom národe a jeho postavení zhrnul v diele „Hlas zo Slovenska” a na jeho podnet bolo v júni 1861 zvolané národné zhromaždenie v Martine. Bol hlavným osnovateľom Memoranda národa slovenského a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína.
V roku 1848 sa v Uhorsku vytvorila národná garda, ktorej Marko Daxner veril a preto vyvinul veľa úsilia pri jej budovaní a organizácii. Krátko po jej vzniku uhorský parlament odhlasoval zákon o odvode dvestotisíc brancov, ktorí mali tvoriť uhorskú armádu. Voči zákonu sa mnohí postavili na odpor a národná garda sa vzbúrila. Za vzburu a roznášanie Hurbanovho letáku „Bratia Slováci“ boli Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Michal Miloslav Bakulíny a ich blízki priatelia 11. októbra 1848 zatknutí a odsúdení na trest smrti povrazom. Nakoniec dostali milosť a boli odsúdení na 3 roky väzenia a boli prevezení do Pešti. V januári 1849 po príchode rakúskeho vojska sa väzni dostali na slobodu. Štefan Marko Daxner sa po čase vrátil do Tisovca a v roku 1850 sa stal námestníkom štátneho zástupcu v Rimavskej Sobote. V roku 1853 ho preložili na štátne zastupiteľstvo do Košíc.
V roku 1862 sa aktívne podieľal na založení gymnázia v Revúcej. V tom istom roku keď bolo založené sa stal jeho hlavným dozorcom a predsedom patronátu. Aktívne sa zúčastňoval na prípravách založenia Matice slovenskej.
Štefan Marko Daxner zomrel 11. apríla 1892 v Tisovci a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Na jeho počesť je prístupný rodný dom s pamätnou tabuľou v Tisovci, pomník v Bratislave a je po ňom pomenované sedlo v juhozápadnom hrebeni Kriváňa.
My v Ľudovej Mládeži si vážime každého národného buditeľa, ktorý sa zaslúžil o rozkvet slovenského národa a preto si aj my 11. apríla pripomíname Štefana Marka Daxnera ako niekoho, kto má veľký význam pre existenciu slovenského národa, jeho jazyka a jeho samostatnosti.
V. Kubištová