Ľudová mládež sa ako vlastenecká organizácia okrem iného aktívne zaujíma aj o slovenskú históriu. Popredné miesto medzi slovenskými národovcami – národnými buditeľmi zaujímajú štúrovci, k odkazu ktorým sa aj my hrdo hlásime.
Medzi významných predstaviteľov štúrovskej generácie patria napríklad: Janko Matúška, Andrej Sládkovič, Samo Chalupka, Ľudovít Štúr, či Janko Kráľ. Práve s posledným menovaným, naším revolučným básnikom, je pevne spojený aj život učiteľa, generačného druha, básnika a mučeníka Slovenského povstania Jána Alexandra Rotaridesa, ktorého okrúhle 200. výročie narodenia si dnes pripomíname.
Ján Alexander Rotarides sa narodil v Horných Rykynčiciach 15. februára 1822. Jeho otec bol učiteľom na evanjelickej ľudovej škole a pôsobil ako organista v cirkevnom zbore v dedine, kde spolu s rodinou žili. Alexander Rotarides pochádzal zo štyroch detí. Mal tri sestry, no už v mladosti sa z nich stali polosiroty, keď prišli o svojho otca. Alexander študoval na evanjelických lýceách v Dolných Príbelciach, v Balážskych Ďarmotách a v Banskej Štiavnici. Počas štúdia v Banskej Štiavnici sa spriatelil s básnikom Andrejom Sládkovičom, s ktorým našiel spoločnú reč aj v literárnom smere, nakoľko sám skladal básne. Jeho romantické verše boli ovplyvnené ľudovými piesňami a pretavili sa do básnickej zbierky Na svadbu! Okrem básnickej tvorby sa zaujímal aj o zbieranie ústnej ľudovej slovesnosti, najmä ľudových piesní.
Na štúdiách absolvoval filozofický kurz a v roku 1842 stal sa učiteľom a organistom v Dolných Príbelciach. Popri svojej práci učiteľa sa zaoberal aj štepárstvom, včelárstvom a ovocinárstvom. V Dolných Príbelciach založil nedeľnú školu a spolok miernosti. Napriek svojej dobromyseľnej práci sa niektorým obyvateľom nezapáčil a tí sa na neho rozhodli sťažovať na cirkevných úradoch. Vyšetrovacia komisia však jeho prácu schválila a pozitívne ohodnotila.
Medzi najvýznamnejšie momenty v jeho živote patrí stretnutie s najrevolučnejších básnikov štúrovskej generácie Jankom Kráľom. Janko Kráľ a Alexander Rotarides sa spriatelili a rozumeli si ako v osobnom živote, tak aj vo veciach verejných. Spoločne dospeli k záveru, že vtedajší systém zavedený v Uhorsku by mal byť odstránený a Slováci by mali za svoje práva, rovnako ako aj za možnosť používať štúrovskú slovenčinu vo verejnom živote, bojovať.
15. marca 1848 vypukla v Uhorsku revolúcia a Janko Kráľ spolu s Alexandrom Rotaridesom netrpezlivo sledovali situáciu a neskôr začali aj usporadúvať svoje vlastné ľudové zhromaždenia. Okrem zrušenia poddanstva tiež požadovali oslobodenie z dane pri výrobe vína, rozparcelovanie panských hôr a taktiež zavedenie slovenčiny na školách a na úradoch. Svoje postoje brali vážne – pálili urbárske listiny a na výstrahu strieľali do panských dvorov šľachtických rodín. Táto „príbeľská vzbura” nahnala strach do úradov, a preto sa vtedajší páni rozhodli vzburu potlačiť, aby sa ľudia z okolitých stolíc nezačali búriť tiež. 28. marca 1948 preto vyslali na miesto konania sa vzbury vojsko. Janka Kráľa zatkli ešte v ten večer a rovno mal byť aj popravený, no zachránili ho učitelia a farári z Príbeliec. Alexandra Rotaridesa zatkli na druhý deň. Obom týmto národným buditeľom pre výstrahu obyvateľstva nasadili na ruky aj na nohy okovy a vodili ich po dedinách, kde ešte len pred malou chvíľou hlásali o slobode národa. Po následnom zatknutí a uväznení sa pre nich začalo doslova mučenie. Vypočúvali ich, bili korbáčom, naťahovali na kresle… Boli na nich používané tie najbrutálnejšie mučiace metódy.
Reči o uväznení sa šírili veľkou rýchlosťou aj vďaka Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, ktorý horlivo žiadal ich prepustenie v Žiadostiach slovenského národa v stolici Nitrianskej, ktoré boli zverejnené aj v Národných novinách. Taktiež v celonárodných štúrovských Žiadostiach slovenského národa požadovali prepustenie týchto dvoch národných buditeľov.
Na viacerých štúrovcov bol vydaný zatykač, väznili ich, mučili a dokonca pre nich stavali aj šibenice. Zvesti o väznení Janka Kráľa a Alexandra Rotaridesa sa šírili neuveriteľne rýchlo a zaplnili stránky novín nielen na Slovensku. Aj napriek snahe štúrovcov, mnohých slovenských národovcov a občanov, či dokonca aj Rotaridesovej rodiny, uhorské panstvo nereagovalo na žiadnu výzvu, ani prosbu. Každý jeden deň bol pre týchto dvoch buditeľov utrpením. Každodenné mučenie a vypočúvanie sa stalo súčasťou ich väzenského života.
V júli 1848 previezli Janka Kráľa a Alexandra Rotaridesa do žalára Gebäude v Pešti. O osud Janka Kráľa sa vtedy zaujímal vtedajší cisársky rakúsky generál a rovnako aj chorvátsky generál a bán, ktorí počúvali od Štúra a Hurbana zvesti o utrpení a mukách národovca v žalári.
Bán Jeláčič teda napísal do Pešti list, v ktorom napísal, že pokiaľ Janka Kráľa zabijú, hneď pri prvom ťažení na hlavné mesto Uhorska „obesí každého chyteného Maďara na najbližšom strome.“ Písaný list zabral a 10. januára v roku 1849 Janka Kráľa prepustili z väzenia. Ján Rotarides však vo väzení zostal až do konca augusta toho istého roku. Domov do Dolných Príbeliec sa vrátil vo veľmi zlom psychickom i fyzickom stave. Jeho fyzický stav sa časom zlepšil, no psychicky bol na tom stále zle.
Keď sa jeho stav výrazne zlepši, tak zaujal miesto učiteľa na evanjelickej škole v Sudinciach, kde vyučoval v rokoch 1852 až 1856.
V júni 1861 sa zúčastnil slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine, kde bolo vyhlásené Memorandum národa slovenského, ktoré vychádzalo zo Žiadostí národa slovenského. Počas tohto obdobia sa venoval národnému životu a podporoval slovenské ochotnícke divadlo v Liptovskom Svätom Mikuláši.
Alexander Rotarides a Janko Kráľ sa po týchto udalostiach utiahli do súkromia a na útrapy, ktoré spoločne počas minulých rokov prežili, už našťastie len spomínali. Alexander Rotarides sa v roku 1861 oženil a spolu so svojou ženou vychovali šesť detí.
Ako učiteľ naďalej pôsobil až do roku 1896 v Drienove, kde 8. decembra 1900 vo veku 78 rokov zomrel.
Národovec, buditeľ a revolucionár Ján Alexander Rotarides má v našich dejinách právoplatne miesto hrdinu. Je symbolom odvahy a nezlomnosti. Aj vďaka nemu je slovenský národ tam, kde je a sme mu za to z celého srdca vďační. Jeho obetavosť, chuť bojovať a zotrvať nám všetkým ukázala, že v boji za svoj národ sa vyplatí zotrvať! V dnešných ťažkých časoch nám môže byť tento hrdý vlastenec príkladom.
Vanessa Kubištová
