Tábor Ľudovej mládeže v roku 2021 bol pre nás obrovskou výzvou. Zúčastnilo sa ho totiž až 45 členov a záujemcov o členstvo v Ľudovej mládeži, ktorí okúsili iné podmienky, než na aké sú zvyknutí doma.
Neodmysliteľnou súčasťou našich táborov je totiž spanie v stanoch, ranný budíček, rozcvička, či rôzne cvičenia, ktoré vytrhnú táborníkov z pohodlného stereotypu. Aj vďaka činnostiam, pri ktorých si mládežníci vyskúšajú siahnuť na svoje hranice a naučiť sa ich posúvať, sa začalo budovať silnejšie puto medzi účastníkmi, ktorí si často museli v rôznych situáciách pomáhať.
Aj napriek tomu, že na tábor prišli mnohí noví, ktorí nikoho vôkol seba nepoznali, na konci tábora už boli súčasťou partie, ktorá ostala v kontakte aj po tábore, navštevuje sa naprieč celým Slovenskom a bude s nami fungovať naďalej. Tým sa začína naša spoločná cesta s nimi, počas ktorej ich budeme usmerňovať na správnu cestu, vzdelávať a vštepovať hodnoty úcty, morálky, cti, vernosti rodine a vlasti.
Prvý táborový deň je vždy dňom zoznamovania sa so všetkými účastníkmi tábora, s ktorými prežijú nasledujúci týždeň v prírode. Neodmysliteľnou súčasťou táborov je aj disciplína, a tak k základným povinnostiam mládežníkov patrí zoznámenie sa s táborovým poriadkom. Do večera je následne potrebné rozložiť dva veľké vojenské stany, ktoré budú slúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím, no i vlastné strany na spanie a prichystať drevo na oheň pre nočné hliadky.
Ráno po prvej noci v tábore je pre mnohých ťažké. Na skorý ranný budíček mnohí nie sú, obzvlášť počas prázdnin, zvyknutí. Zdá sa, že najmä tí, pre ktorých bola predchádzajúca noc prvou nocou v stane vôbec, sa veľmi dobre nevyspali. Zle zvolené miesto pre stavbu stanu spôsobilo, že sa prehadzovali až do neskorej noci. Po rozcvičke, ktorá je každodennou súčasťou programu, rannej hygiene a raňajkách sú však všetci pripravení na program.
Prvou časťou programu bolo skrášľovanie a udržiavanie okolia. Popri tom sme stihli aj nachystať drevo pre nočné hliadky, či pooberať úrodu dozretých čerešní. Pred obedom potom každý obdržal vlastný ešus, z ktorého počas celého tábora jedával. Po dobre odvedenej práci sme poobedie venovali zábavnejším aktivitám. Pre mládež sme nachystali súťaž s bungee lanom.
Tretí deň sme venovali seminárom sebaobrany. Skúsený inštruktor bojových umení MMA a Systema mládež naučil základy sebaobrany a zoznámil ich s riešením bežných situácií zo života, v ktorých by sa mohli, žiaľ, ocitnúť.
Dostalo sa aj na branné cvičenia, na ktoré sa dnes už pri výchove detí a mládeže zabúda. Kedysi však boli neoddeliteľnou súčasťou osnov na základných školách. Každý žiak si vedel vyčistiť plynovú masku, vedel akým hasiacim prístrojom hasiť ten či iný požiar, orientovať sa na mape, či hádzať granátom a strieľať zo vzduchovky. Streľbu zo vzduchovky sme tento rok nahradili, pre niektorých zaujímavejšou lukostreľbou. Hlavnú časť branného programu sme však venovali tréningu založenia ohňa. Najskôr mládež zakladala oheň so zápalkami, no bez papiera, výlučne s tým, čo našla vo svojom okolí. Keď každý zvládol túto základnú zručnosť, prešlo sa na vyšší level. Súc s papierom, no zakladanie ohňa s kresadlom nie je žiadna hračka. Obzvlášť, ak je to po prvýkrát. Počas dňa sme ešte stihli prichystať miesto na nový stožiar pre našu vlajku, ktorý nám darovala Ľudová strana Naše Slovensko.
Ďalší deň sme hlavnú časť programu venovali práve vyššie spomenutému stožiaru. Po jeho vztýčení sme vôkol neho nanosili haldy kameňov, ktoré sme uložili do trojvŕšia, aby sme tak umocnili vznešenosť miesta, pred ktorým každé ráno začíname a každý večer končíme program spevom našej hymny. Poobede sme začali s prípravou na piatkový program. Mládežníci, rozdelení do tímov, mali za úlohu vybudovať si provizórne vojenské bunkre v lese, a to s čo najväčším dôrazom na ochranu okolitej prírody. Po vybudovaní „opevnení“ sme ďalej pokračovali v brannom programe. Kto zažil branné cvičenia v škole, určite vie, že ich súčasťou boli aj semináre prvej pomoci. Mládež sa počas poobedia naučila nielen obviazať rôzne druhy poranení od krvácania, cez vytknutie, po zlomeniny, no dozvedela sa aj čo robiť pri uštipnutí hadom, úraze elektrickým prúdom a prakticky si vyskúšala umiestnenie zraneného do zotavovacej polohy i masáž srdca.
Piaty deň bol pre všetkých asi najzaujímavejším. Bunkre, ktoré si predchádzajúci deň mládežníci v lese postavili, totižto poslúžili ako základne pri paintballe. Mládežníci si mohli túto bojovú hru zahrať nielen medzi sebou, no neskôr aj proti skúsenejším a v paintballe ostrieľaným inštruktorom.
Po paintballe nás svojou návštevou poctil aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba. Ten svojim motivačným prejavom mládežníkom nielen vysvetlil ich dôležité poslanie, ktoré nasledujúce generácie v živote národa majú, ale ich aj vystríhal pred nebezpečenstvami, ktoré z každej strany prináša tvrdo propagovaný liberalizmus.
Na branné cvičenia nadväzoval aj sobotný program, ktorý pre mládež prichystal poslanec NR SR Andrej Medvecký. Ten pripravil seminár o maskovaní v prírode a po teórii prišla na rad aj prax. Mládeži sa po nadobudnutých vedomostiach určil časový limit, za ktorý sa mali zamaskovať vo vytýčenom priestore.
Nasledovalo hľadanie pokladu, ktoré sprevádzali rôzne hádanky a úlohy po vzore Pevnosti Boyard. Mládežníci museli na úlohách spolupracovať, niektoré totiž boli určené výlučne pre tých, ktorí naše tábory už absolvovali, a tak len oni mohli pre nájdenie niektorých indícií využiť svoje v minulosti nadobudnuté skúsenosti. Ďalšie úlohy zase donútili niektorých siahnuť si až za hranice svojej komfortnej zóny. Pre niektorých totiž vyťahovanie nápovied z nádob plných rôzneho hmyzu nebolo dvakrát príjemné. Všetky úlohy však boli úspešne splnené a truhlica s pokladom bola úspešne nájdená a otvorená.
Nezabudnuteľnými boli aj zážitky z poslednej táborovej noci. Už na začiatku sme spomenuli nočné hliadky. Tie, menené v dvojhodinových intervaloch, počas celej noci udržiavali oheň, dávali pozor na dodržiavanie večierky a nočného kľudu, no dôležitou činnosťou bolo aj stráženie vlajky. Aby to však nemali jednoduché a boli na stráži obozretní, každú noc boli určení mládežníci, ktorí mohli v noci porušiť večierku a skúsiť vlajku nepozorovane ukradnúť. Kreativite sa medze nekládli. Od pohadzovania kamienkov na odpútanie pozornosti až po ľsti si mládežníci vyskúšali, že nepozorované zakrádanie sa tmou nie je ľahký oriešok a nočné hliadky zase zistili, že nie každý šuchot, každé prasknutie konára je zakrádajúci sa záškodník. Poslednú noc to mali hliadky o to zložitejšie, že záškodníkom kradnúcim vlajku mohol byť ktokoľvek. Po takmer týždni niektorí zistili, že ukradnúť vlajku nie je také jednoduché a možnosti poslednej noci im umožnili aj spoluprácu v tímoch, ku ktorej boli počas celého tábora vedení.
Posledný deň bol už venovaný výlučne upratovaniu a baleniu na cestu naspäť domov. Hoci niektorí po prvej noci v stane možno aj ľutovali, že na tábor išli, no po takmer týždni, ako to už býva, nechceli ísť domov a s radosťou by v našom tábore strávili ďalšie chvíle. A práve po takýchto skúsenostiach, keď sa mládež nerada vracia z táborov domov a, naopak, rada sa na naše tábory vracia, vieme, že to má zmysel a za všetko hovorí aj tohtoročný rekordný počet účastníkov.